Odhad ministerstva je tak pesimistickejší než v prípade Českej národnej
banky (ČNB). Jej aktuálny odhad uvádza na budúci rok infláciu na úrovni
5,6 % oproti pôvodne odhadovaným 2,8 %. V roku 2023 by sa inflácia mala
spomaliť na 2,1 %.
Medziročný rast spotrebiteľských cien v Česku sa už v septembri
priblížil k 5-percentnej hranici a počas nadchádzajúcej zimy sa podľa
vyjadrenia guvernéra ČNB Jiřího Rusnoka vyšplhá k 7 %.
Prudké zdražovanie energií a ďalších surovín rovnako ako väčšiny tovarov
a služieb viedlo k tomu, že ČNB vo štvrtok (4. 11.) bezprecedentne
zvýšila úrokové sadzby. Základnú úrokovú sadzbu, od ktorej sa odvíja
úročenie komerčných úverov, zdvihla banková rada ČNB o 1,25
percentuálneho bodu na 2,75 %, teda najvýraznejšie od roku 1997.
Schillerová tento krok v nedeľu ostro skritizovala s tým, že "zaškrtí
krehký ekonomický rast". Vyššie sadzby totiž zdražia úvery a budú mať
podľa nej negatívny vplyv na investičnú a podnikateľskú aktivitu, dopyt
domácností aj trh s nehnuteľnosťami. Podľa nej majú inflačné tlaky
globálny charakter a zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany ČNB tak
nebude mať na infláciu vplyv.
Podľa ČNB však minimálne polovicu inflačných tlakov vyvolali domáce
faktory, upozornil v televíznej diskusii kandidát na nového ministra
financií Zbyněk Stanjura. Podľa neho je zásah ČNB, ktorej hlavným
poslaním je práve udržiavanie menovej stability v krajine, "oprávnený a
pochopiteľný".